Charakteristika výrobkov z nehrdzavejúcej ocele

Podľa definície v GB/T20878-2007 je nehrdzavejúca oceľ oceľ, ktorej hlavnými charakteristikami sú nehrdzavejúca a korózna odolnosť a obsah chrómu je najmenej 10,5 % a obsah uhlíka nie je vyšší ako 1,2 %.
Nerezová oceľ je skratka nerezovej ocele odolnej voči kyselinám. Ocele, ktoré sú odolné voči slabým korozívnym médiám, ako je vzduch, para a voda, alebo majú nehrdzavejúce vlastnosti, sa nazývajú nehrdzavejúce ocele; a ocele, ktoré sú odolné voči chemickým korozívnym médiám (kyseliny, zásady, soli atď.), sa nazývajú kyselinovzdorné ocele.
V dôsledku rozdielu v chemickom zložení medzi nimi je ich odolnosť proti korózii odlišná. Bežná nehrdzavejúca oceľ vo všeobecnosti nie je odolná voči korózii chemickými médiami, zatiaľ čo oceľ odolná voči kyselinám je vo všeobecnosti odolná voči hrdzi. Pojem "nehrdzavejúca oceľ" sa nevzťahuje len na jeden typ nehrdzavejúcej ocele, ale na viac ako sto druhov priemyselnej nehrdzavejúcej ocele. Každý typ vyvinutej nehrdzavejúcej ocele má dobrý výkon vo svojej špecifickej oblasti použitia. Kľúčom k úspechu je najprv si ujasniť účel a potom určiť správny typ ocele. K oblasti použitia stavebných konštrukcií sa zvyčajne vzťahuje iba šesť druhov ocele. Všetky obsahujú 17-22 % chrómu a lepšie typy ocele obsahujú aj nikel. Pridanie molybdénu môže ďalej zlepšiť odolnosť voči atmosférickej korózii, najmä odolnosť voči korózii v atmosfére obsahujúcej chloridy.
Všeobecne povedané, tvrdosť nehrdzavejúcej ocele je vyššia ako tvrdosť hliníkovej zliatiny a náklady na nehrdzavejúcu oceľ sú vyššie ako náklady na hliníkovú zliatinu.