Nobelova cena za fyziku za rok 2024 bola vyhlásená

Keď Nobelovu cenu za fyziku dostali John J. Hopfield a Geoffrey E. Hinton „za základné objavy a vynálezy, ktoré umožňujú strojové učenie pomocou umelých neurónových sietí“, mnohí sa pýtali, prečo cenu za fyziku dostali počítačoví vedci za to, čo je tiež úspech v informatike. Dokonca aj Hinton, víťaz Turingovej ceny za rok 2018 a jeden z „krstných otcov AI“, bol sám „extrémne prekvapený“, keď mu zavolali, že dostal Nobelovu cenu za fyziku, zatiaľ čo druhý držiteľ Hopfield povedal: „Bolo to len ohromujúci."

V skutočnosti má výskum umelej neurónovej siete veľa spoločného s fyzikou. Predovšetkým Hopfield replikoval fungovanie ľudského mozgu pomocou samorotácie jednotlivých molekúl, ako keby to boli neuróny, a ich prepojením do siete. slávna Hopfieldova neurónová sieť je o. V tomto procese Hopfield použil dve fyzikálne rovnice.

Podobne Hinton urobil z Hopfieldovho prístupu základ pre sofistikovanejšiu umelú neurónovú sieť nazývanú Boltzmannov stroj, ktorý dokáže zachytiť a opraviť výpočtové chyby. Tieto dva kroky pomohli pri vytváraní siete, ktorá sa môže správať ako ľudský mozog a počítať. Dnešné neurónové siete sa môžu učiť z vlastných chýb a neustále sa zlepšovať, čím sú schopné riešiť zložité problémy ľudstva. Napríklad model veľkého jazyka, ktorý je základ rôznych technológií GPT, ktoré dnes ľudia používajú, sa datuje do raných čias, keď Hopfield a Hinton vytvorili a

zlepšili svoju sieť. Namiesto oslabenia úlohy fyziky, že Nobelova cena za fyziku ide na úspechy neurónových sietí, ju posilňuje tým, že svetu odhaľuje úlohu fyziky alebo základnej vedy ako celku pri zostrovaní technológie. Fyzika študuje pravidlá, ktorými sa riadia častice a vesmír, a pripravuje pôdu pre moderné technológie.

Preto treba fyzikom veľa poďakovať za míľniky, ktoré moderná informatika prekročila.